Nuž nedá mi nereagovať. Slovensko je jedna z mála krajín s tak bohatou pestrosťou prírodných krás na malom priestore od nádherných veľhôr, cez divoké rokliny, romantické hole, poľany, grúne, kopce, doliny, minerálne pramene, pralesy, rašeliniská, lužné lesy až po nádherné podzemné skvosty, s prírodou s pôvodnou faunou, flórou, MÁ jednoznačne čo ponúknuť. Ako dlhoročný turista či horolezec a jaskyniar viem o čom hovorím.
Služby? Slovenské prostredie služieb v turistike a turizme žiaľ nemá profesionálnu úroveň v oblasti propagácie. Spomeňme nešťastný prípad - článok "Slovensko lákalo turistov fotografiou Sněžky" (http://korzar.sme.sk/c/4523632/slovensko-lakalo-turistov-fotografiou-snzky.html) ale aj (http://www.abcreklama.sk/news.php?sel=1&id=1405) čo je trapas nad trapasy.
Porovnanie služieb na Slovensku a inde? Kde ako, ale výrazne to návštevník pozná prekročením Slovensko - Poľskej hranice Tatier. Na jedne strane ohromný nápor ľudí dobre zvládnutý službami, stravou, ubytovaním, informáciami, na druhej strane rozbité záchody, žiadna strava, žiadne informačné materiály. Nuž úbohosť slovenských hostiteľov. Neviem aký návštevník sa do slovenskej destinácie vráti, ak nemá základný pocit pohody.
Je to v ľuďoch. A sú obce aj na našej strane, kde to turisticky frčí. Nik im nič nevnucoval, nepýtajú Eurofondy, nefrflú, pracujú na sebe a žiju z návštevnosti. Držím im palce.
Myslím, že v profesionálnych štátnych inštitúciách propagujúcich Slovensko by mali byť profesionáli odchovanými na horských chodníkoch, ktorým určite nerobí problém zemepis vlastnej krajiny a nie úradníci poznajúc krajinu snáď len spoza okna klimatizovanej limuzíny.
Vlado Čuchran - www.horami.sk
pokračovanie...
Slovenský turizmus na pokračovanie
<><> <><>
Žiaľ stále to nefunguje. Opäť tu máme legislatívu, ktorá tu vytvára štruktúru riadenia. Pracujem v turistike nejaký ten rok a zaujíma ma oblasť prírody turistiky, rozvoja turizmu a sledujem s úsmevom slovenský turizmus najmä pre niektoré trapasy v minulosti a mám na neho veľmi kritický názor. Zaujíma ma model financovania podpory turistiky, prešiel som si zákon o Podpore cestovného ruchu a pravdupovediac mám pocit, že je to zákon o orgánoch o byrokratických orgánoch, článkoch a nie o modele podpory. (veď sa tak nazýva) Čítam na webe niektoré balastné dokumenty o „rozvoji“ z rozličných zdrojov. Je to, ako keby tí ľudia nikdy neboli v teréne a mnohé hovorí o nepoznaní vlastnej krajiny, čo je smutné. Teoretici. Frázy, dopletená štylizácia, komplikovanosť založená na byrokratickej pyramíde a na riadení. Všetci chcú len riadiť. Štátny dirigizmus. Mám pocit, že pohyb v prírode či pamätihodnostiach by nemal byť riadený komplikovanými orgánmi, lebo to skončí amaterizmom. Štát má vytvoriť rámec, pravidlá v ktorom má fungovať cestovný ruch a turistika. Nie som presvedčený, že by pobyt ľudí v prírode, cestovateľstvo by malo byť riadené. Vždy ide o princíp dopytu a ponuky a nie o príkazy, umelé dotácie, či záchranné balíky, ako si to vyžadovali niektoré firmy, ktorým nevyšla sezóna (sneh, a pod.) To je riadna trúfalosť.
Slovensko je nádherná krajina a domáci ju poznajú v mnohých prípadoch menej ako zahraniční návštevníci a čo je smutné, ich kroky smerujú za hranice, aby potom pri spoločenskom posedení ukazovali svoje digifoto s Egypta či exotických ostrovov. Samozrejme, že keby aj by mali poznať napríklad Malú Fatru hoci len z doliny, zvolia si radšej Veľkú, pretože to znie v takýchto kruhoch lepšie. Zmenili sa batožiny. Miesto batoha či tašky stačí tučná peňaženka. Nuž...
KST (Klub slovenských turistov) je platený z príspevkov a od štátu. Existuje množstvo dobrovoľníkov, nadšencov a propagátorov krás Slovenska, (množstvo webov) zapojených do tvorby značení, aktualizácie a spracovania údajov v teréne (GPS), zhotovovaní a údržbe terénnych bodov. Títo majú najväčší podiel na rozvoji cestovného ruchu. Sú to osobné kontakty, komunikácia, výmena skúsenosti, informácie v teréne, čo tvorí podstatu diania na horách či v mestách. Štátny aparát nech funguje na báze propagácie podpornými produktmi či štátnou reklamou a nie vytváraním riadiacich štruktúr na okresoch, krajoch a neviem kde ešte. Veď títo funkcionári sú len púhymi úradníkmi. Nech funguje model priamo financujúcich tvorcov rozvoja. Veď funguje tuším nejaký model poplatkov od zariadení do kasy obcí. „Je to poplatok za posteľ (2 Sk za posteľ ročne), ktorý platí každý majiteľ penziónu alebo ubytovania na súkromí a rekreačný poplatok, ktorý platia návštevníci NP (15 Sk za deň). Aj keď 70 % obcí a 40 % vlastníkov a podnikateľov v cestovnom ruchu uviedlo, že zisky z ich ekonomických činností v NP sa využívajú opäť na manažment alebo na rozvoj služieb v tomto území, v praxi je hodnovernosť tejto informácie neoveriteľná. Oba poplatky sú príjmom v rozpočtoch obcí a ich využitie podlieha rozhodnutiu obecného zastupiteľstva a nie je viazané účelom využitia podľa pôvodu príjmu. Množstvo obecných prostriedkov investovaných do ochrany a manažmentu parku tak nezávisí len od ekonomickej situácie obce, ale aj od záujmov obecného zastupiteľstva.“ Zdroj: http://www.uke.sav.sk/zp/2002/zp1/kluvanko.htm (údaje sú staršieho dáta a išlo o NP Slovenský raj) Model financovania za „postele“, ktoré sú smerované do obce jasne naznačuje, že ide o turizmus – teda cestovateľstvo. Prečo má chatár platiť obci, ak je táto od neho na hony vzdialená? Ak by to bolo myslené vážne a do rozvoja turizmu by bola vložená aj turistika v tom širokom slova zmysle, bol by tam model, ktorý predkladám. Ak teda už majitelia zariadení, ku ktorým sa dovedie klientela práve vďaka značkárom, propagátorom, gepeéskarom a ďalším neplateným priaznivcom, (teda inými než obce), čosi niekomu odvádzajú, platia, tak by mali platiť práve týchto nadšencov a turistov. Neviem prečo to ide na obec a tam sa to môže rozhodnúť. Ak teda hovoríme o tejto dani či odvode, (nazvem ju „turistickou daňou“) tak tá by mala byť smerovaná priamo do KST (či inej organizačnej strechy aktivít v prírode, ak by činnosť mala v štatúte a zúčastňovala by sa aktívne činností). Tam sú tie včielky, čo pracujú na rozvoji turistiky a turizmu. Tento model ja ale nevidím.
KST (Klub slovenských turistov) je platený z príspevkov a od štátu. Existuje množstvo dobrovoľníkov, nadšencov a propagátorov krás Slovenska, (množstvo webov) zapojených do tvorby značení, aktualizácie a spracovania údajov v teréne (GPS), zhotovovaní a údržbe terénnych bodov. Títo majú najväčší podiel na rozvoji cestovného ruchu. Sú to osobné kontakty, komunikácia, výmena skúsenosti, informácie v teréne, čo tvorí podstatu diania na horách či v mestách. Štátny aparát nech funguje na báze propagácie podpornými produktmi či štátnou reklamou a nie vytváraním riadiacich štruktúr na okresoch, krajoch a neviem kde ešte. Veď títo funkcionári sú len púhymi úradníkmi. Nech funguje model priamo financujúcich tvorcov rozvoja. Veď funguje tuším nejaký model poplatkov od zariadení do kasy obcí. „Je to poplatok za posteľ (2 Sk za posteľ ročne), ktorý platí každý majiteľ penziónu alebo ubytovania na súkromí a rekreačný poplatok, ktorý platia návštevníci NP (15 Sk za deň). Aj keď 70 % obcí a 40 % vlastníkov a podnikateľov v cestovnom ruchu uviedlo, že zisky z ich ekonomických činností v NP sa využívajú opäť na manažment alebo na rozvoj služieb v tomto území, v praxi je hodnovernosť tejto informácie neoveriteľná. Oba poplatky sú príjmom v rozpočtoch obcí a ich využitie podlieha rozhodnutiu obecného zastupiteľstva a nie je viazané účelom využitia podľa pôvodu príjmu. Množstvo obecných prostriedkov investovaných do ochrany a manažmentu parku tak nezávisí len od ekonomickej situácie obce, ale aj od záujmov obecného zastupiteľstva.“ Zdroj: http://www.uke.sav.sk/zp/2002/zp1/kluvanko.htm (údaje sú staršieho dáta a išlo o NP Slovenský raj) Model financovania za „postele“, ktoré sú smerované do obce jasne naznačuje, že ide o turizmus – teda cestovateľstvo. Prečo má chatár platiť obci, ak je táto od neho na hony vzdialená? Ak by to bolo myslené vážne a do rozvoja turizmu by bola vložená aj turistika v tom širokom slova zmysle, bol by tam model, ktorý predkladám. Ak teda už majitelia zariadení, ku ktorým sa dovedie klientela práve vďaka značkárom, propagátorom, gepeéskarom a ďalším neplateným priaznivcom, (teda inými než obce), čosi niekomu odvádzajú, platia, tak by mali platiť práve týchto nadšencov a turistov. Neviem prečo to ide na obec a tam sa to môže rozhodnúť. Ak teda hovoríme o tejto dani či odvode, (nazvem ju „turistickou daňou“) tak tá by mala byť smerovaná priamo do KST (či inej organizačnej strechy aktivít v prírode, ak by činnosť mala v štatúte a zúčastňovala by sa aktívne činností). Tam sú tie včielky, čo pracujú na rozvoji turistiky a turizmu. Tento model ja ale nevidím.
Musím namietať, že sa opäť vytvárajú
rozličné úrady a nerieši sa základný problém – spomínal som tok
financií – „daň za posteľ“ že je „spapaná“ obcou a tam to končí... Mnoho a
mnoho aktivistov pracuje zadarmo v oblasti turistiky a je hanbou pre
PODPORU, keď deti idú farbiť značky do lesa, nieto ani na farby. Pretože už tie
deti už samé pochopili, že je dobré, ak sa bude značkovať a poznávať
príroda a oni s rodičmi trafia do doliny a späť, pochopil to
chatár tam v tom odlúčenom konci sveta. A my tu ideme riadiť od stola
proces, čo dávno beží.... Podpora – je tvorbou príležitosti a nie
budovanie ďalších štruktúr. Ako je to s cestovným ruchom na
Slovensku a ako je „profesionálny“ hovorí tento blog.
Vlado Čuchran - www.horami.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára